KOMT

Čo sú Hlbiny

Nikde neviete, ktorý príbeh sa raz bude rozprávať...
Pod Trenčianskym hradom sú chodby. Studňa, o ktorej sa hovorí, že ju kopali pre lásku. Tunely, o ktorých sa stáročia šepká. HLBINY hovoria, že tieto hlbiny nie sú len pod mestom - sú aj v nás, ľuďoch samotných.

Hlbiny sú premiéra pôvodnej dramatickej kantáty, ktorú súčasný český skladateľ Jiří Miroslav Procházka napísal výhradne pre rok, keď sa Trenčín stáva Európskym hlavným mestom kultúry. Spája tri trenčianske povesti do jedného večera, v ktorom sa prelína hudba a slovo - a v ktorom hlavným hrdinom nie je žiadna z postáv, ale samotné mesto a jeho pamäť.

Čo je to dramatická kantáta

Kantáta je viacdielne hudobné dielo pre spevákov a orchester. Na rozdiel od opery sa nehrá s kulisami a kostýmami - príbeh nesie predovšetkým hudba a slovo.

Prívlastok dramatická znamená, že toto dielo má postavy, dej a napätie ako divadlo: rozprávača, ktorý nás vedie časom, sólistov v konkrétnych úlohách, a zbor, ktorý komentuje, rozpráva a vstupuje priamo do deja. Hlbiny tak stoja niekde medzi koncertom a divadlom - počúvate hudbu, no zároveň sledujete príbeh, ktorý sa pred vami odvíja.

Prečo vznikli Hlbiny

Trenčín má bohaté dejiny, povesti a legendy späté s hradom, riekou Váh i významnými osobnosťami. Napriek tomu doteraz nevzniklo súčasné hudobno-dramatické dielo, ktoré by túto pamäť spracovalo komplexne a autorsky.

Rok 2026, keď sa Trenčín stáva Európskym hlavným mestom kultúry, je na to jedinečnou príležitosťou. Podnetom bola iniciatíva Komorného orchestra mesta Trenčín vytvoriť pôvodné dielo, ktoré prepojí historickú pamäť mesta so súčasným hudobným jazykom a folklórnymi inšpiráciami regiónu - a stretnutie umeleckej vedúcej Kataríny Zboray so skladateľom Jiřím Miroslavom Procházkom, z ktorého vzišiel návrh spolupráce.

Tak vznikla kantáta, ktorá má ambíciu stať sa mostom medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi povesťou a realitou, medzi miestnou tradíciou a európskym kultúrnym kontextom.

na čo sa môžete tešiť

3 trenčianske povesti, mesto ako hlavný hrdina

Súčasný český skladateľ Jiří Miroslav Procházka spojil tri trenčianske povesti do jedného večera, v ktorom hlavným hrdinom nie je žiadna z postáv - je ním samotné mesto a jeho pamäť.

Dievča, ktoré túži po láske otca a musí mu pomáhať pri veciach, z ktorých mrazí. Matúš Čák, najmocnejší muž kraja, ktorý kope stále hlbšie - a v podzemí ukryje aj to, čo mu najviac chýba. Omar, ktorý tri roky láme skalu, aby vykúpil svoju lásku. Tri príbehy, ktoré spája jedna otázka: ako to, čím sme prešli, formuje to, kým sme dnes.

Bude to večer na zamyslenie a spomienky.

Rozprávačom je Ján Gallovič, herec Činohry SND, ktorého hlas pozná celé Slovensko. Sólistkou je Paulína Ovádková, koloratúrna sopranistka, ktorá spieva Kráľovnú noci na scénach od Košíc po Hamburg. Husľové sólo patrí Jánovi Kružliakovi, ktorý stavia na moste medzi vážnou hudbou a slovenským folklórom - presne tam, kde stoja aj HLBINY. Barytónový part spieva sám autor Jiří M. Procházka. Komorný orchester dopĺňa dievčenský zbor.

HLBINY nie sú koncert. Sú to hudba a  slovo v jednom - dielo, ktoré po roku 2026 zostane Trenčínu ako trvalý umelecký odkaz.

Slovo autora

Hlbiny vychádzajú z troch trenčianskych povestí - Tajné chodby, Matúš Čák a Studňa lásky. Otvárajú sa v nich rôzne podoby ľudskej hĺbky: tajomstvo a strach, pamäť a samota, láska a vytrvalosť.

Povesť tu nevnímam ako uzavretý príbeh minulosti, ale ako živú pamäť miesta, ktorú si odovzdávame, premieňame a ktorá sa opäť vynára z hlbín času. Tak ako kvapky napĺňajú rieku, skladajú sa ľudské osudy do pamäti mesta. Hlavným hrdinom tejto dramatickej kantáty je preto samotný Trenčín a jeho obyvatelia, pre ktorých dielo vzniklo.

Tento princíp premietam aj do charakteru aktérov. Herec predstavuje čas a pamäť — prechádza jednotlivými povesťami a postupne sa stáva ich súčasťou: ako Pútnik ich otvára, ako Sluha stojí v ich blízkosti a ako Štefan Zápoľský už priamo vstupuje do deja. Detský zbor je dušou diela - rozpráva, komentuje, nadobúda rôzne podoby a prepája jednotlivé časy. Soprán a barytón naproti tomu stelesňujú konkrétne ľudské osudy, ktoré zostali v pamäti miesta.

Na konci sa herec vracia ako Pútnik do prítomnosti. Kruh sa uzatvára — ale život mesta pokračuje. Pribúdajú ďalšie „kvapky“, ďalšie osudy, ďalšie príbehy, ktoré si možno raz budú ľudia tiež rozprávať.

Jiří Miroslav Procházka

O autorovi

Jiří Miroslav Procházka je spevák, skladateľ a iniciátor kultúrnych podujatí. Vzdelanie získal na Konzervatóriu Brno, VŠMU v Bratislave a pražskej HAMU.

Okrem vlastných kompozícií — medzi ktoré patria Lamentácie proroka Jeremiáša a Miserere mei Deus k Bielej sobote, Hodiny, Legenda o sv. Ľudmile, Mea culpa, Omša ku cti svätej Mučenice a mnohé ďalšie — sa venuje pedagogickej činnosti a klasickému spevu, predovšetkým poučenej interpretácii starej hudby.

Hosťuje na viacerých operných scénach a koncertne vystúpil s celým radom domácich i zahraničných hudobných telies. Má za sebou množstvo autorských projektov, ako Via sancta, Tenebrae, Človek na hrane slobody, Čierna zem, Domov je tam ďaleko, ďaleko či [D]obrovský Skácel. Ako skladateľ získal dve ceny OSA za rok 2024. Je spoluzakladateľom kultúrno-spoločenských platforiem IndiDual a Nova cantio a mediálneho projektu Téma 21.